Systém cvičenia

Základné pohyby

Jedným z charakteristických aspektov capoeiry je, že namiesto série statických postojov, z ktorých sú inicializované kopy a údery (prístup bežný u väčšiny ázijských bojových umení), existuje v capoeire dynamická pohybová základňa, zvaná ginga. Samotný pojem je odvodený z portugalského gingar, čo v preklade znamená „kolísať sa zo strany na stranu“. Tento pohyb je to prvé, čo sa začiatočníci na tréningu učia, čím sa každému hráčovi od začiatku vštepuje najdôležitejšie pravidlo Capoeiry - zostať stále v pohybe. Ginga slúži jednak na zmätenie protivníka, zároveň z nej začínajú všetky útoky a únikové manévre.

Vychádzajúc z tejto pohybovej základne sú možnosti pre capoeiristu viac menej neobmedzené. Pri poslednom pokuse, pri ktorom sa niekto pokúšal spočítať, pomenovať a kategorizovať všetky pohyby v Capoeire, dostal sa k číslo 800. Na každý útok existujú minimálne dva spôsoby obrany, proti ktorým je zase možné uplatniť štyri ďalšie útoky...

Okrem základných pohybov, medzi ktoré patrí ginga, au(mlynské kolo) a negativa(obraný postoj blízko pri zemi), je možné techniky v capoeire rozdeliť medzi útoky a obrany, aj keď je nutné uviesť, že existuje veľké množstvo defenzívnych techník, ktoré je možné uplatniť aj ako formu útoku a naopak. Charakteristikou bojových umení, ktoré sa vyvinuli v Amerike a majú pôvod na africkom kontinente, je technika oblúkových kopov, vychádzajúcich z pohybu bokov. Tým, že capoeirista využíva gingu, je schopný nečakane zaútočiť a vložiť do svojich kopov veľkú silu. V obranných technikách je dôležité poznamenať, že v Capoeire prakticky neexistujú klasické bloky. Kvôli už spomenutom spôsobe prevedenia kopov je nelogické tieto blokovať, namiesto toho sa v Capoeire vždy vyhýba akémukoľvek útoku, pričom sa únik ihneď využíva na protiútok.

Boj súperov je v prenesenom význame možné popísať ako diskusiu. Hra pozostáva z výzvy v podobe útoku a odpovede protiútokom. Na skúsenosti hráča zostáva, kedy toto pravidlo poruší a zaútočí dvakrát za sebou. Tým hra naberá na dynamike už len pri používaní základných techník. U skúsenejších hráčov už prakticky nie je možné rozlíšiť, kedy sa hra stáva bojom a kedy len súperi predvádzajú svoje umenie pre potešenie publika. Samotná hra sa uskutočňuje v rode, čo je kruh tvorený ostatnými hráčmi, prípadne divákmi.

Hudba a spev

Fyzická hra zachytáva len jednu tretinu toho, čo pojem Capoeira zachytáva. Hudba a spev sú dva neodmysliteľné aspekty, bez ktorých by samotná hra bola len bezduchých kopaním do vzduchu. Hráči získavajú energiu potrebnú pre svoje výkony od osôb v rode, ktorý spevom a potleskom inšpirujú oboch súperov.

Základným hudobným nástrojom je berimbau, strunový nástroj pripomínajúci luk. Berimbau určuje tempo hry, predstavuje akýsi vnútorný rytmus Capoeiry, ktorým sa každý hráč riadi. Zväčša sa používajú dve až tri berimbau, pričom každé môže hrať iný rytmus. Medzi ďalšie nástroje patrí ešte pandeiro(tamburína) a atabaque(veľký bubon), agogo(dvojitý plechový zvon) a reco-reco(škrabka vyrobená s bambusu).

Piesne v Capoeire majú rôznu tematiku. Zväčša opisujú aktivity v rode, často s metaforickým obsahom. V minulosti boli mnohé piesne v rode improvizované, táto tendencia sa však postupom času vytráca. Iným typom piesne je tzv. ladainha, ktorá sa spieva na začiatku a hráči v nej obyčajne vzdávajú úctu svojmu majstrovi.

Spev v rode má dvojaký význam. V prvom rade oživuje hru a dáva celému podujatiu kultúrnejšiu podobu, na druhej strane udržuje nažive tradície, ktoré by sa inak z Capoeiry vytratili. V minulosti ako aj v súčasnosti sa vedomosti v Capoeire prenášali predovšetkým priamym ústnym podaním, literatúry o tejto problematike je ešte stále málo a piesne sú jedným zo spôsobov, ako majstri predávajú svoje vedomosti ďalej.